Život Prešova
online
online
V roku 1840 vznikla konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom
27.09.2020 Bratislava
Bratislava
27. septembra (TASR) – Konská železnica uzrela svetlo sveta začiatkom
19. storočia na Britských ostrovoch. Na našom území sme si museli na
tento druh dopravy počkať až do roku 1840. Vtedy uviedli do prevádzky
prvú konskú železnicu v Uhorsku – viedla z Bratislavy do Svätého Jura. V
nedeľu 27. septembra uplynie 180 rokov odvtedy, keď sa začala písať
história železničnej dopravy nielen na Slovensku, ale aj v celom
Uhorsku.
Konská železnica z Bratislavy do Trnavy vznikla ako reakcia na budovanie Severnej železnice cisára Ferdinanda. Totiž uhorská šľachta považovala výstavbu železníc v rakúskej časti monarchie za ohrozenie vlastného agrárneho exportu.
Iniciatívy sa chopila skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena. Skupina sa obrátila 3. mája 1837 na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy koľajnicovou cestou. V takomto prepojení videli šancu na rýchlejšiu a lacnejšiu prepravu poľnohospodárskych produktov, pričom spočiatku o preprave osôb neuvažovali.
Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo a 22. januára 1838 vznikla prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť. Dohoda o výstavbe železnice v Uhorsku bola podpísaná 16. apríla 1839 a vzápätí sa začali stavebné práce. Predpokladalo sa, že prevádzka úseku do Svätého Jura sa začne už na jar nasledujúceho roka a na celej trati na jar 1841. Napriek ťažkostiam s výkupom pozemkov sa v roku 1840 podarilo dokončiť zemné práce až za Svätý Jur a rovnako aj výstavbu budovy železnice v Bratislave. Súčasne sa nakúpilo 12 osobných vozňov s kapacitou 42 cestujúcich.
Prvý vlak z Bratislavy ťahaný koňmi privítali v približne 15-kilometrov vzdialenom Svätom Jure 27. septembra 1840.
Podľa zachovaných prameňov prepravila železnica počas prvého mesiaca prevádzky 533, v druhom už 7185 a v treťom mesiaci až takmer 8500 cestujúcich.
Z Bratislavy sa vydávala koňka (i tak železnicu nazývali) na cestu zo stanice konskej železnice, ktorá bola v rámci Uhorska prvou takouto budovou. Historicky vzácna a unikátna budova z rokov 1838-1840 stojí v súčasnosti v mestskej časti Nové Mesto na križovatke ulíc Krížna a Legionárska.
Celá, pôvodne naprojektovaná trať bola spojazdnená 1. júna 1846, kedy v Trnave privítali vlak ťahaný koňmi, ktorý tam dorazil z Bratislavy po troch hodinách cesty. Trať dokonca predĺžili až do Serede - prevádzka na nej sa začala 1. novembra 1846.
Namiesto plánovaných takmer 540 000 zlatých stála výstavba konskej železnice až 1,2 milióna a netrvala pôvodne plánované dva roky, ale až sedem rokov.
Osobné vlaky mali zvyčajne dva vozne a denne absolvovali trať v každom smere dva razy. Nákladné vlaky jazdili podľa potreby a jeden povoz mohol mať maximálne šesť vagónov. Podľa typu súpravy sa aj zapriahalo. Kone sa prepriahali v Rači, Pezinku, Šenkviciach a v Cíferi. Celkove bolo pre dopravu pripravených 118 koní.
Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou 10. októbra 1872. Do Serede jazdili takéto súpravy o štyri roky dlhšie.
V mestskej hromadnej doprave sa konská železnica začala prvýkrát na Slovensku využívať koncom 19. storočia v Košiciach. Išlo o konskú pouličnú koľajovú železnicu, na ktorej sa spustila preprava 14. novembra 1891.
Konská železnica z Bratislavy do Trnavy vznikla ako reakcia na budovanie Severnej železnice cisára Ferdinanda. Totiž uhorská šľachta považovala výstavbu železníc v rakúskej časti monarchie za ohrozenie vlastného agrárneho exportu.
Iniciatívy sa chopila skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena. Skupina sa obrátila 3. mája 1837 na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy koľajnicovou cestou. V takomto prepojení videli šancu na rýchlejšiu a lacnejšiu prepravu poľnohospodárskych produktov, pričom spočiatku o preprave osôb neuvažovali.
Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo a 22. januára 1838 vznikla prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť. Dohoda o výstavbe železnice v Uhorsku bola podpísaná 16. apríla 1839 a vzápätí sa začali stavebné práce. Predpokladalo sa, že prevádzka úseku do Svätého Jura sa začne už na jar nasledujúceho roka a na celej trati na jar 1841. Napriek ťažkostiam s výkupom pozemkov sa v roku 1840 podarilo dokončiť zemné práce až za Svätý Jur a rovnako aj výstavbu budovy železnice v Bratislave. Súčasne sa nakúpilo 12 osobných vozňov s kapacitou 42 cestujúcich.
Prvý vlak z Bratislavy ťahaný koňmi privítali v približne 15-kilometrov vzdialenom Svätom Jure 27. septembra 1840.
Podľa zachovaných prameňov prepravila železnica počas prvého mesiaca prevádzky 533, v druhom už 7185 a v treťom mesiaci až takmer 8500 cestujúcich.
Z Bratislavy sa vydávala koňka (i tak železnicu nazývali) na cestu zo stanice konskej železnice, ktorá bola v rámci Uhorska prvou takouto budovou. Historicky vzácna a unikátna budova z rokov 1838-1840 stojí v súčasnosti v mestskej časti Nové Mesto na križovatke ulíc Krížna a Legionárska.
Celá, pôvodne naprojektovaná trať bola spojazdnená 1. júna 1846, kedy v Trnave privítali vlak ťahaný koňmi, ktorý tam dorazil z Bratislavy po troch hodinách cesty. Trať dokonca predĺžili až do Serede - prevádzka na nej sa začala 1. novembra 1846.
Namiesto plánovaných takmer 540 000 zlatých stála výstavba konskej železnice až 1,2 milióna a netrvala pôvodne plánované dva roky, ale až sedem rokov.
Osobné vlaky mali zvyčajne dva vozne a denne absolvovali trať v každom smere dva razy. Nákladné vlaky jazdili podľa potreby a jeden povoz mohol mať maximálne šesť vagónov. Podľa typu súpravy sa aj zapriahalo. Kone sa prepriahali v Rači, Pezinku, Šenkviciach a v Cíferi. Celkove bolo pre dopravu pripravených 118 koní.
Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou 10. októbra 1872. Do Serede jazdili takéto súpravy o štyri roky dlhšie.
V mestskej hromadnej doprave sa konská železnica začala prvýkrát na Slovensku využívať koncom 19. storočia v Košiciach. Išlo o konskú pouličnú koľajovú železnicu, na ktorej sa spustila preprava 14. novembra 1891.
www.ZIVOTPO.sk
