Konská železnica z Bratislavy do Trnavy vznikla ako reakcia na budovanie
Severnej železnice cisára Ferdinanda. Totiž uhorská šľachta považovala
výstavbu železníc v rakúskej časti monarchie za ohrozenie vlastného
agrárneho exportu.
Iniciatívy sa chopila skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a
veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna
Walterskirchena. Skupina sa obrátila 3. mája 1837 na Kráľovské uhorské
miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských
miest župy koľajnicovou cestou. V takomto prepojení videli šancu na
rýchlejšiu a lacnejšiu prepravu poľnohospodárskych produktov, pričom
spočiatku o preprave osôb neuvažovali.
Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo a 22. januára 1838 vznikla prvá
uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť. Dohoda o výstavbe
železnice v Uhorsku bola podpísaná 16. apríla 1839 a vzápätí sa začali
stavebné práce. Predpokladalo sa, že prevádzka úseku do Svätého Jura sa
začne už na jar nasledujúceho roka a na celej trati na jar 1841. Napriek
ťažkostiam s výkupom pozemkov sa v roku 1840 podarilo dokončiť zemné
práce až za Svätý Jur a rovnako aj výstavbu budovy železnice
v Bratislave. Súčasne sa nakúpilo 12 osobných vozňov s kapacitou
42 cestujúcich.
Prvý vlak z Bratislavy ťahaný koňmi privítali v približne 15-kilometrov vzdialenom Svätom Jure 27. septembra 1840.
Podľa zachovaných prameňov prepravila železnica počas prvého mesiaca
prevádzky 533, v druhom už 7185 a v treťom mesiaci až takmer 8500
cestujúcich.
Z Bratislavy sa vydávala koňka (i tak železnicu nazývali) na cestu zo
stanice konskej železnice, ktorá bola v rámci Uhorska prvou takouto
budovou. Historicky vzácna a unikátna budova z rokov 1838-1840 stojí
v súčasnosti v mestskej časti Nové Mesto na križovatke ulíc Krížna
a Legionárska.
Celá, pôvodne naprojektovaná trať bola spojazdnená 1. júna 1846, kedy
v Trnave privítali vlak ťahaný koňmi, ktorý tam dorazil z Bratislavy po
troch hodinách cesty. Trať dokonca predĺžili až do Serede - prevádzka na
nej sa začala 1. novembra 1846.
Namiesto plánovaných takmer 540 000 zlatých stála výstavba konskej
železnice až 1,2 milióna a netrvala pôvodne plánované dva roky, ale až
sedem rokov.
Osobné vlaky mali zvyčajne dva vozne a denne absolvovali trať v každom
smere dva razy. Nákladné vlaky jazdili podľa potreby a jeden povoz mohol
mať maximálne šesť vagónov. Podľa typu súpravy sa aj zapriahalo. Kone
sa prepriahali v Rači, Pezinku, Šenkviciach a v Cíferi. Celkove bolo pre
dopravu pripravených 118 koní.
Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou 10.
októbra 1872. Do Serede jazdili takéto súpravy o štyri roky dlhšie.
V mestskej hromadnej doprave sa konská železnica začala prvýkrát na
Slovensku využívať koncom 19. storočia v Košiciach. Išlo o konskú
pouličnú koľajovú železnicu, na ktorej sa spustila preprava 14. novembra
1891.